O obci

Obec leží v nadmorskej výške 146 metrov, 40 km od Bratislavy v okrese Pezinok, neďaleko Trnavy na samej hranici Bratislavského kraja. Do okresného mesta Pezinok je to asi 18 km. K 31.12.2016 bolo na trvalý pobyt evidovaných v obci 999 obyvateľov. 

V obci sa nachádza zrekonštruovaná materská škola a základná škola 1.-4. ročník, kostol, 2 potraviny. V susedných obciach Budmerice a Cífer sa nachádza kompletná občianska vybavenosť, vrátane lekárov. Kostol sv. Márie Magdalény patrí k farskému úradu Budmerice. V obci je vybudovaný 4,3 km dlhý náučno-poznávací chodník vedúci popri potoku Gidra, ktorý je vybavený informačnými tabuľami a lavičkami, vysadený ovocnými a okrasnými stromami.

Obec je známa aj svojou futbalovou tradíciou, ktorá sa začala rokom 1937.  Funguje tu aj občianske hokejbalové združenie, ktoré v obci robí aj niekoľko turnajov, klub Jednoty dôchodcov, ktorý organizuje rôzne kultúrne podujatia a stretnutia, občianske združenie Zelený Jablonec sa venuje  aktivitám v súvislosti s priamou ochranou životného prostredia. Ďalšie združenie v obci je Poľovné združenie Gidra Jablonec, ktoré má na starosti celý chotár. Pre obec vykonávajú viacero aktivít ako napríklad výsadba stromov (doposiaľ cca 1800 ks), sponzorské príspevky pri obecných akciách vo forme diviny, atď. V obci sa nachádza aj spolok Vinárov, ktorí každoročne organizuje Malokarpatskú vínnu cestu a taktiež sa zapája do organizovania kultúrno-spoločenských akcií obce. V obci funguje aj futbalové družstvo starých pánov, ktorí organizujú tradičný futbalový turnaj. V zimných mesiacoch v obci funguje detský klub a klub pre mamičky s deťmi, kde môžu tráviť svoj voľný čas. 

Každoročne sa v obci usporiada množstvo akcií. Medzi ne patrí Súťaž vo varení gulášu, kapustnice, Fašiangový pochod masiek - Maškare, Pochovávanie basy, Stavanie mája, oslavy Dňa matiek, Uvítanie detí do života, oslavy Medzinárodného dňa detí, Hodové slávnosti a tanečná zábava, Hodový priateľský futbalový zápas, Posedenie s dôchodcami - Úcta k starším, Výstava ovocia a zeleniny, Prehliadka veteránov, Mikuláš, Vianočné trhy, Batôžkový Silvester, Silvestrovský chôdzobeh a Starostovský ples.

 

HISTÓRIA

Prvá písomná zmienka o obci bola uverejnená v  zbierke dokumentov Imreho Nagya: Codex diplomaticus Andegavesis, kde sa riešili spory o polia, ktoré vyriešil 19.8.1342 krajinský sudca, gróf Pavol. Do roku 1928 používala názov Halmeš. V chotári obce sú bohaté archeologické nálezy z mladšej doby kamennej. Okolie Jablonca, Budmeríc, Vištuka, Báhoňa a Cífera patrilo v 12. a 13. storočí do bratislavského kráľovského hradného panstva. Postupne sa z neho vyčleňovali osady a majetky v prospech služobníkov kráľovského hradu ako forma odmeny za verné služby. Pôvodná osada dostala meno od nového vlastníka, alebo nový majiteľ si osvojil názov osady vytvorený už v staršej dobe. O existencii názvu osady-dediny Helmuš-Jablonec sa dozvedáme vďaka sporom Lefantovských so susedmi, hlavne s báhonským feudálom, ale aj súdnymi spormi medzi samotnými Lefantovskovcami. Zatiaľ sa nepodarilo zistiť starší historický dokument z 13.storočia s názvom našej obce. Originál listiny sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve. 

Prvý urbár obce z roku 1543 je uložený spolu s ďalšími urbármi obcí hradného panstva Červený Kameň v Národnom archíve v Bratislave. Urbár je písaný v stredovekej nemčine. Táto účtovná kniha píše o všetkých poddanských povinnostiach, každom užívaní majetkov menovaného panstva Červený Kameň. V urbári je zapísaný celý majetok obce Halmeš, všetky domy a kto v nich býva. Tento urbár bol zostavený na základe príkazu grófa Mikuláša Pálfiho, ktorého rod vlastnil Červený Kameň a celé panstvo. 

O vzniku školy v Jablonci od jej začiatku nie sú záznamy. Prvá zmienka o učiteľoch a "rechtorovi" je v kostolných zväzkoch z roku 1770.

Cirkevne patrí Jablonec ako filiálka pod faru v Budmericiach, kde faru zaznamenali už v roku 1390. V určitých obdobiach obec Jablonec patrila cirkevne a správou pod cíferské panstvo. Posledné spory o pričlenenie obce k fare Budmerice boli v 16.storočí. V obci a jej chotári sa nachádzajú viaceré cirkevné pamiatky ako napríklad socha Márie Magdalény z 18storočia, socha sv. Floriána z 19.storočia atď.