Omše sa konajú obvykle v stredu o 17:00 hod. a v nedeľu o 9:00 hod.

Aktuálne farské oznamy nájdete na stránkach fary Budmerice alebo kliknite SEM

História

Starý kostol na mieste dnešného dostavali a posvätili v roku 1656 na základe patronátneho práva feudálneho pána grófa Mikuláša IV. Pálfyho a manželky Márie M. Eleonóry, rod. Harrachovej. Bol zasvätený sv. Márii Magdaléne, z úcty a na pamiatku starej matky Mikuláša IV. Márii Magdaléne Pálfyovej, rod. Fuggerovej.

Z cirkevných pamiatok bol zaujímavý veľmi starý kalich. Podstavec a rukoväť mal gotickú. Obe časti boli šesťhranné a v nich boli zasadené vzácne kamene. Na spodnej časti kalicha bol nemecký nápis o darcovi kalicha Krištofovi von Redern z 26. novembra 1618. Na ďalšej strane bol šľachtický erb rodiny Redern. Na podstavci kalicha bol nápis: Ecclesiae Helmesiensis 1721" /t.j. kostolu cirkevnej obci halmešskej venované v roku 1721/. Samotná čaša bola tiež šesťhranná, ale už z novšej renesančnej doby.

Vzácny kalich sa do obce pre kostol dostal darom alebo kúpou. Šľachtic von Redern bol feudálnym pánom v okolí dnešného Liberca a Friedlandu v Severných Čechách. Do nášho okolia sa dostal v bojoch povstaleckých vojsk Gabriela Bethlena a jeho spojenca generála Mansfelda. Boje cisárskych a povstaleckých vojsk prebiehali aj v okolí Bratislavy a Trnavy v rokoch 1619 až 1625 na začiatku tzv. Tridsaťročnej vojny.

Keď bol už starý kostol pre rozrastajúcu sa obec primalý a mal statické stavebné poruchy, nahradil ho nový kostol.

Postavili ho v duchu historického romantizmu ako napodobeninu románskeho slohu v rokoch 1860-1863 a bol zasvätený opäť sv. Márii Magdaléne. Stavali ho talianski stavbári. Stavebný materiál si vyrábali sami v chotárnej časti zvanej Dolinka. Stál okolo 20 000 zlatých.

Vnútorné zariadenie je v neogotickom slohu. V priestore stoja plastiky sv. Antona Paduánskeho, sv. Františka z Asissi a sv. Jozefa. Sú dielom ak. sochára Petra Rungaldiera z Tirolska /časť Rakúska/. Oltáre sú v gotickom historizujúcom slohu. Hlavný oltár bol vyrobený v Rakúsku, časť Tirolsko, bočný, na ktorom je Božské srdce, robil Šefčovič Pál z obce Kerestur v roku 1889. Druhý bočný oltár bol urobený v Budapešti a organ vo Viedni urobil Peter Titz.

Kostol vymaľoval v roku 1936 ak. maliar Edmund Maššani, rodák z Nitry a ak. maliar sakrálnych stavieb a reštaurátor Eugen Petrikovič, rodák z Kováriec.

Na veži kostola sú tri zvony. Najväčší a najmenší uliali bratia Fischerovci v Trnave v roku 1922 za finančnej pomoci amerických Slovákov. Dva zvony zo starého kostola odcudzili rakúski a maďarskí vojaci v 1. svetovej vojne na výrobu vojenských zbraní.