ObecJablonec
Prvá písomná zmienka o obci bola uverejnená v zbierke dokumentov Imreho Nagya: Codex diplomaticus Andegavesis, kde sa riešili spory o polia, ktoré vyriešil 19.8.1342 krajinský sudca, gróf Pavol. Do roku 1928 používala názov Halmeš. V chotári obce sú bohaté archeologické nálezy z mladšej doby kamennej. Okolie Jablonca, Budmeríc, Vištuka, Báhoňa a Cífera patrilo v 12. a 13. storočí do bratislavského kráľovského hradného panstva. Postupne sa z neho vyčleňovali osady a majetky v prospech služobníkov kráľovského hradu ako forma odmeny za verné služby. Pôvodná osada dostala meno od nového vlastníka, alebo nový majiteľ si osvojil názov osady vytvorený už v staršej dobe. O existencii názvu osady-dediny Helmuš-Jablonec sa dozvedáme vďaka sporom Lefantovských so susedmi, hlavne s báhonským feudálom, ale aj súdnymi spormi medzi samotnými Lefantovskovcami. Zatiaľ sa nepodarilo zistiť starší historický dokument z 13.storočia s názvom našej obce. Originál listiny sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve.
Prvý urbár obce z roku 1543 je uložený spolu s ďalšími urbármi obcí hradného panstva Červený Kameň v Národnom archíve v Bratislave. Urbár je písaný v stredovekej nemčine. Táto účtovná kniha píše o všetkých poddanských povinnostiach, každom užívaní majetkov menovaného panstva Červený Kameň. V urbári je zapísaný celý majetok obce Halmeš, všetky domy a kto v nich býva. Tento urbár bol zostavený na základe príkazu grófa Mikuláša Pálfiho, ktorého rod vlastnil Červený Kameň a celé panstvo.
O vzniku školy v Jablonci od jej začiatku nie sú záznamy. Prvá zmienka o učiteľoch a "rechtorovi" je v kostolných zväzkoch z roku 1770.
Cirkevne patrí Jablonec ako filiálka pod faru v Budmericiach, kde faru zaznamenali už v roku 1390. V určitých obdobiach obec Jablonec patrila cirkevne a správou pod cíferské panstvo. Posledné spory o pričlenenie obce k fare Budmerice boli v 16.storočí. V obci a jej chotári sa nachádzajú viaceré cirkevné pamiatky ako napríklad socha Márie Magdalény z 18storočia, socha sv. Floriána z 19.storočia atď.
